Č. 10063.

Licencie k výčapu liehovin. — Licencie pre tabáčnú trafiku. — Pokračovanie pred nss-em (Slovensko): 1. Pomer predávača tabáku k eráru je povahy súkromoprávnej. — 2. Proti odňatiu licencie pre tabáčnú trafiku je sťažnost k nss neprípusťná. — 3. Bola-li majiteľovi licencie výčapnickej licencia odňata pre posúdenie pre prečin prekrývačstva, nezaniká toto odňatie licencie udelením amnestie na zmienený trestný čin.
(Nález zo dna 11. októbra 1932 č. 14878/29.)
Vec: Julius S. v K. proti generálnému finančnému riaditeľstvu v Bratislave o zrušenie licencie k neobmedzenému výčapu liehovin a licencie pre tabákovú trafiku.
Výrok: Sťažnost, pokial sa týká zrušenia licencie pre tabáková trafiku, odmieta sa pre nepřípustnosť, pokial sa týká zrušenia licencie výčapnickej, zamieta sa pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Finančné riaditeľstvo v Košiciach rozhodnutím zo dňa 30. resp. 20. decembra 1920 udelilo sť-ľovi licenciu ku neobmedzenému výčapu liehovín, ktorú licenciu rozhodnutím zo dňa 15. októbra 1924 opravilo z príčiny zmeny popisného čísla toho domu, v ktorom výčap liehovín bol povolený; ďalej rozhodnutím zo dňa 25. septembra 1924 udělilo sť-ľovi licenciu pre tabáková trafiku.
To samé finančně riaditeľstvo v rozhodnutí zo dňa 16. januára 1929 vyslovilo toto: Sť-ľ bol rozsudkom okresného sádu v Košiciach posúdený k trestu väzenia 14 dní pre prechovanie a trest tento i odpykal od 5. augusta do 19. augusta 1928. Vzhľadom k tomu, že dľa § 3 zák. čl. XXV:1899 a § 19 predpisu pre obsadzovanie trafik majiteľmi výčapných a trafičných povolení môžu byť len osoby úplne netrestané, zrušuje sa sť-ľovo výčapné povolenie na podklade § 15 odst. 2 zák. čl. XXV:1899 a trafičné povolenie na podklade § 56 odst. 1 bodu 9 predpisov pre trafikantov.
Žal. úrad napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie sť-ľovo do zmieneného rozhodnutia z týchto dôvodov: Dľa § 3 zák. čl. XXV:1899 môže byť licencia ku neobmedzenému výčapu udelená len úplne spoľahlivým štátným občanom a nemôže byť udelená dľa § 3 odst. 2 bodu 1 osobám pravoplatne odsúdeným pre zločin, alebo priestupok spáchaný zo ziskuchtivosti. Sť-ľ bol trestaný pre prečin ukrývačstva, preto nemôže byť pokladaný za úplne spoľahlivého ani by mu nemohla byť udelená licencia ku neobmedzenému výčapu podľa § 3 odst. 2 bodu 1 a preto sa mu udelená licencia »zruší« podľa § 15 odst. 2 zák. čl. XXV:1899. Amnestia môže preminúť trest, ale nie následky odsúdenia vyplývajúce z ustanovenia druhých zákonov. Ďalej sa zrušuje trafičné povolenie dľa ustanovenie »§ 56 bodu 9« z dôvodov horeuvedených.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
1. Pokiaľ sťažnosť smeruje proti tomu výroku žal. úradu v napadnutom rozhodnutí obsaženému, ktorým výrokom bola zrušená sť-ľova licencia na trafiku, musela byť táto časť sťažnosti odmietnutá ako neprípustná pre nepříslušnosť tohoto súdu, lebo zadávanie predajen tabáku je — ako to v nál. Boh. A. 1123/22 bolo podrobne vyložené — rázu smluvného, pomer predávača k eráru je svojou podstatou smluvou povahy súkromoprávnej, a neni tedy výrok, ktorým sa tento súkromoprávny pomer zrušuje, rozhodnutím alebo opatrením správného úradu v smysle § 2 zák. o ss a nemôže byť preto sťažnosťou — u tohoto súdu braný v odpor.
2. Pokiaľ však sťažnosť týka sa výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým bola zrušená sť-ľova licencia výčapnická — ktorý výrok má ovšem povahu rozhodnutia v smysle § 2 zák. o ss —, uznal nss v tejto časti sťažnosť bezdôvodnou z týchto úvah:
Ako je to patrné z tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, bola v postupe inštančnom zrušená sť-ľova licencia výčapnická preto, že sť-ľ sa stal nespoľahlivým a že tým zanikla u neho jedna z podstatných náležitosti § 3 zák. čl. XXV:1899 k udeleniu takejto licencie vyžadovaných, a že tedy vznikol tým dôvod k odejmutiu tejto licencie podľa odst. 2 § 15 cit. zák. čl., ktorý stanoví, že licencia sa má odejmúť, keď nastanú alebo vyjdú na javo okolnosti, pre ktoré, keď by boly existovaly, alebo známe bývaly, licencia by mala v smysle § 3 tohoto zák. byť odoprená. Žal. úrad spatruje nespolehlivosť sť-ľovu, ako to vychádza na javo z napadnutého rozhodnutia, v tom, že sť-ľ bol trestaný pre prečin prekrývačstva. Pri tom tú námietku odvolania, ktorou zastával sť-ľ to právne stanovisko, že udelením mu amnestie pre zmienený trestný čin zaniknul dôvod k odňatiu tejto licencie, uznal žal. úrad bezdôvodnou z tej príčiny, že amnestia môže preminúť trest, ale nie následky odsúdenia vyplývajúce z ustanovenia iných zákonov.
Sť-ľ nebrojí proti správnosti toho záveru žal. úradu, že sť-ľ následkom posúdenia pre prečin prekrývačstva bol pozbyl spoľahlivosti pre dalšie vykonáváme licencie výčapnickej, a nevytýka, že z príčiny tej by žal. úrad nebol býval oprávnený v postupu inštančnom túto licenciu sť-ľovi odňať, namieta však proti tejto časti napadnutého rozhodnutia jedine len to, že žal. úrad protizákonne a to v odporu s ustanovením § 119 uh. trest. »poriadku« (sť-ľ má patrne na mysli ustanovenie § 119 uh. trest. »zák.«) vyslovil, že s udelením amnestie sť-ľovi na zmienený trestný čin nezaniknul svrchu uvedený dôvod k odejmutiu tejto licencie; v tomto smere zastáva sťažnosť názor, že vraj podľa cit. normy s udelením amnestie zaniknú — mimo následkov v tejto norme uvedených — všetky následky trestného činu, tedy i posúdenie sť-ľovo pre tento trestný čin, a že vraj preto žal. úrad neprávom vyvodil zo sť-ľovho posúdenia jeho nespoľahlivosť. Tento názor sťažnosti uznal však nss mýlným. V § 119 trest. zák. (zák. čl. V:1878) na Slov. platného sa stanoví, že amnestia nevzťahuje sa na vrátenie zabavených vecí, na odpustenie útrat pokračovania a pravotných trov, alebo peňažitého trestu, ktorý prislúcha poškodenej strane. Z ustanovenia tejto normy je zrejmé, že s udelením amnestie na čin, ktorý je uhorským trestným zákonom za trestný čin uznaný, zaniknú — mimo následkov v tejto norme uvedených — len tie ostatné následky, ktoré na tento trestný čin uh. trestný zákon stanoví. Nie je ale možné z tejto zákonnej normy — kterej sa sť-ľ jedine dovoláva, — vyvodiť to právne stanovisko sť-ľom vo vyšeuvedenej námietke sťažnosti zastávané, že s udelením amnestie previnilec má sa považovať za takého, ako keď by trestný čin vôbec nebol spáchal, tedy že tým zanikne i fakt spáchania dotyčného trestného činu v následkoch pri posudzovaní uplnej spoľahlivosti previnilca, ktorý vyžaduje § 3 zák. čl. XXV:1899, čo podstatnú náležitosť pri udelovaní licencie výčapnickej a vznik nedostatku ktorej slúži za dôvod k odňatiu už udelenej takejto licencie.

Citace:

č. 10063. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 14/2, s. 377-379.