Čís. 14942.
Odstupné, ktoré si niekto vymienil za to, že sa vzdal nárokov z kúpopredajnej, štátnym pozemkovým úradom už schválenej smluvy o zabranom majetku, nie je žalovatelné.
(Rozh. zo 7. februára 1936, Rv III 592/35.)
Cedent žalobkyne X. chcel si zadovážiť skráteným prídelovými pokračováním zo zabraného veľkého majetku pozemkového Y-a určitý hospodársky objekt ako zbytkový statok so súhlasom Štátneho pozemkového úradu. K realizovaniu tohoto zamýšlaného úkonu nedošlo, hoci Štátny pozemkový úrad k odpredaju zbytkového statku rozhodnutím č. j. 23228/30, II/3 C udelil zásadný súhlas a hoci X. so súhlasom žalovaného Dra F. ako právneho zástupců odpredávateľa už koncom hospodárského roku 1928/1929 vstúpil do užitku zbytkového statku, lebo v roku 1933 oznámil Štátnemu pozemkovému úradu tak X. ako aj menom odpredávateľa žalovaný Dr. F., že X. pre finančné ťažkosti nie je v stave prevziať zbytkový statok, vyplatit kúpnu cenu a všetky poplatky a že preto od kupy odstupuje. Kúpa zbytkového statku bola potom so súhlasom Štátneho pozemkového úradu realizovaná v prospech iných kupitetov pri podmienkach stanovených Štátnym pozemkovým úradom, ktoré aj čo do výšky kúpnej ceny boly v podstate rovnaké s podmienkami prv pre X-a stanovenými a tento v důsledku toho odovzdal zbytkový statok do držby novým nabyvateľom. Žalobkyňa ako cesionárka X-a domáhala sa žalobou na žalovanom zaplatenia 150000 Kč na tom základe, že celá transakcia bola prevedená na podnet žalovaného Dra F., ktorý prevzal poverenie od X-a, aby našiel nového kupitela pod podmienkou, že X. za postúpenie svojho čakateľského práva na zbytkový statok dostane v hotovosti vyplatené odstupné v sume 150000 Kč. Všetky tri súdy žalobu zamietly. Najvyšší súd z týchto dôvodov: Tak pôvodné scudzenie zabranej pôdy v smysle § 7 záborového zákona, ako aj prípadné jej ďalšie scudzenia podliehajú predpisom, stanoveným zákonnými normami o prevádzaní pozemkovej reformy. Verejnoprávny účel prevádzania pozemkovej reformy pri každej dispozícii zabranou půdou bezvýhradne vyžaduje výslovnú spoluúčasť Štátneho pozemkového úradu, ako rozhodujúcej administrativnej vrchnosti a dozorčieho orgánu jej prevádzania. Keď však v pomere bezprostredne interesovaných smluvných stráň v smluve neobsiahnuté a Štátnym pozemkovým úradom výslovne neschválené smluvné podmienky nezakládajú právny záväzok, nemožno sa dovolávat ani v pomere k tretej osobe takých nárokov, základom, ktorých je úmluva stráň smerujúca na obídenie zákonných, norem. Predmetom úmluvy cedenta žalujúcej strany a žalovaného bole — aj podla vlastného prednesu žalobkyne — nie uspokojenie nároku oprávneného uchádzača prídelom pôdy pri zachovaní predpisov zákona, ale utvorenie stavu, ktorý v jeho celku už podla povahy dohodnutia nemohol byť známy Štátnemu pozemkovému úradu a smeroval zrejme len k dosiahnutiu neprípustného, zákonom o pozemkovej reforme sa priečiaceho zisku.
So zreteľom na túto okolnosť žalobe právom nebolo vyhovené a bola preto dovolacia žiadosť strany žalujúcej ako neopodstatnená zamietnutá.