Čís. 15049.

Uplatňovanie nároku na náhradu škody, ktorú zapríčinila politická obec nezákonným postupem pri exekučnom vymáhaní dávky zo zábav, nepatrí na porad práva. 1
(Rozh. zo 16. marca 1936, Rv III 359/35.)
Najvyšší súd rozsudky oboch nižších súdov zbavil účinnosti a spor pre sporu prekážajúcu okolnosť podľa bodu 1 § 180 Osp. zastavil. Dôvody:
Odškodňovací nárok žalobníka zakladá sa na tvrdení, že mestská rada žalovanej obce proti tomu, že žalobníkovi povolila splátky na jeho podlžnosť za dávku zo zábav, konkrétne za dávku zo vstupeniek (bod 1 § 5 pravidiel o vyberaní dávky zo zábav), ešte pred uplynutím lehoty na zaplatenie prvej splátky dala vykonať proti nemu exekúciu, zabavila mu zvukový aparát a druhý kinoaparát, o dva dni neskôr ich dala s inými zabavenými prístrojami odviezť mestom na voze, »aby každý videl, čo sa s ním robí«, v dôsledku čoho ho veritelia obsypali žalobami a exekuciami, prenajímateľ, majiteľ licencie, dal mu výpoveď, čím bola zničená jeho existencia, a boly aj stratené investície, ktoré do podniku vložil.
Nárok svoj opiera o to, že mu boly zabavené kinoaparáty, ktoré sú však — ako potrebné k prevodzovaniu živnosti — vylúčené z exekúcie, a o to, že exekúcia bola nariadená k vydobytiu sumy 15920 Kč, hoci mimo sumy 7515 Kč 75 hal., dotyčne ktorej nebolo dodržané ujednanie lehôt splátkových, ide o čiastky, ktoré podľa zvyku, zachovávaného mestským úradom, neboly ešte zúčtované, ale zistené len podľa počtu ním prevzatých a obecným razítkom opatrených vstupeniek.
Už podľa tohoto prednesu treba určiť, že uplatňovanie žaloby vôbec nepatrí na občiansky spor (bod 1 § 180 Osp.), ktorej sporu prekážajúcej okolnosti musel si dovolací súd všimnúť z úradnej povinnosti podľa § 540 Osp. v znení 10. bodu článku III. zák. čís. 23/1928 Sb. z. a n.
Žalovaná obec je podľa zákona z 12. augusta 1921 čís. 329 Sb. z. a n. a § 6 pravidiel o vyberaní dávky zo zábav oprávnená vyberať dávku tú vopred pri vydaní vstupeniek obcou okolkovaných a bola oprávnená podľa § 18 cit. pravidiel dávku včas nezaplatenú dať starostou vymáhať, a to v kritickej dobe, ktorá ešte nespadala do účinnosti zákona čís. 69/35 (čl. V.) Sb. z. a n.
O vymáhaní a exekučnom pokračovaní platily vtedy tie isté pravidla ako pre vymáhanie nezaplatených priamych daní, tedy v ten čas dotyčné ustanovenia zákona čís. 76/1927 Sb. z. a n.
Tento zákon však dovoľuje účastníkom dotknutým úkonmi administratívnej exekúcie len výnimečne, aby hladeli právnu pomoc u riadných súdov, a to v prípadoch § 356 odst. 8, § 357 odst. 2, § 370 odst. 3.
Nárok na odškodné z exekúcie, vykonanej snáď protizákonne, nepatrí však medzi citované výnimky.
To platí tiež o obci, ktorá tu vystupuje ako vrchnostenská moc proti žalobníkovi ako svojmu poplatníkovi. Tu platí zásada, že ak sa stalo porušenie práva úkonom verejnej správy, je nárok na jeho odčinenie verejnoprávným a pokiaľ nebol výslovným predpisom odkázaný na porad práva, možno ho uplatňovať len v administratívnom pokračovaní.
Proti predpisu dávky zo zábav, pre ktorú bola vedená exekúcia, mohol žalobník podať len opravne prostriedky k obecnému zastupiteľstvu, resp. po jeho rozhodnutí k bezprostrednému dozornému úradu, ktoré rozhodnutie je potom konečné (§ 14 cit. pravidiel). Žalobník tieto opravné prostriedky nevyčerpal a preto riadny súd ani nemôže preskúmavať zákonnú platnosť obecných predpisov dávky, proti ktorým si riadnou cestou nesťažoval. Pokiaľ ide o nariadenie a prevádzanie exekúcie, nemá riadný súd ani tu možnosť podľa vyloženého stanoviska, aby preskúmal ich zákonitosť (§§ 44 a 45 zák. č. 329/1921 Sb. z. a n. v ten čas platného).

*) Prípad z doby před účinnosťou čl. V. zák. č. 69/1935 Sb. z. a n.

Citace:

Čís. 15049.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 332-333.