Čís. 14944.
Vyplatenie peňazí spoluakceptantom majitelovi zmenky so súčasnou úmluvou, že majitel zmenky sám neskoršie určí, kedy, na ktorú zmenku a akou sumu sa vyplatené mu peniaze započítajú, nepůsobí zaplatenie zmenky a oslobodenie spoluakceptantov od ich zmenkového závazku.
(Rozh. z 11. februára 1936, Rv IV 519/35.)
Žalobkyňa poskytovala Úvernému družstvu v K. eskontný úver a úver na bežný účet, na krytie ktorého dali I. žalovaný Herman R., II. žalovaný Melichar K., III. žalovaný Hugo S., IV. žalovaný Dr. Julius G. a Dr. Zigmund K. žalobkyni krycie zmenky v hodnote 150000 Kč. V roku 1932 Úverné družstvo v K. dostalo sa do finančných ťažkostí a usnieslo sa na likvidácii. Žalobkyňa 12. októbra 1932 uzavrela dohodnutie so žalovanými a Sámuelom D. ako členmi správy, resp. likvidátormi Úverného družstva v K., podla ktorého žalovaní uznali, že pohľadávka žalobkyne činí 282780 Kč 70 h, na zaokrytie ktorej súžia medzi iným krycie zmenky v hodnote 150000 Kč, podpísané žalovanými a Dr. Zigmundom K. Toto zaokrytie bolo doplnené tak, že všetci žalovaní a Sámuel D. dali žalobkyni po zmenke v hodnote 30000 Kč. Žalobkyňa žiadala na základe spoločných krycích zmeniek vydanie zmenkového platebného príkazu po výšku 98750 Kč, proti ktorému podali všetci žalovaní námietky, lenže zotrvali na nich len žalovaní Hermann R. a Melichar K. Žalobkyňa za sporu snížila žalobný petit prv na 64375 Kč preto, lebo v smysle dohodnutia z 12. októbra 1932 polovica zo súm, plátených likvidátormi, mala byť započítaná na spoločné zmenky v hodnote 150000 Kč a druhá polovica na 5 osobitných zmeniek po 30000 Kč. Túto sumu žalobkyňa v důsledku platenia za sporu snížila na 41106 Kč. Proti žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia tejto sumy na žalovaných Hermanovi R. a Melicharovi K., bránili sa tito, že žalobkyňa zo svojej pohľadávky neodpočítala 40000 Kč, ktorú sumu zaplatili spoluakceptanti Hugo S. a Dr. Julius G. na sporné zmienky podla dohodnutia z 12. septembra 1933 uzavreného žalobkyňou s týmito akceptantmi (Hugom S. a Drom Juliom G.), na základe ktorého tito složili u žalobkyne v hotovosti 40000 Kč s tým, že žalobkyňa sama může kedykolvek podľa svojej ľubovôle tuto zaplatenú sumu na svoju pohľadávku zaúčtovať. Súd prvej stolice zmenkový platebný príkaz dotyčné žalovaných Hermana R. a Melichara K. pozbavil účinnosti a žalobu proti ním zamietol. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej stolice a zmenkový platebný príkaz dotyčné žalovaných Hermana R. a Melichara K. ponechal v platnosti po výsku 39699 Kč 65 h.
Najvyšší súd pripojovaciu žiadosť žalobkyne zamietol, dovolacej žiadosti I. a II. žalovaných čiastočne vyhovel a rozsudok odvolacieho súdu čiastočne tak zmenil, že zmenkový platebný príkaz dotyčné I. a II. žalovaných ponechal v platnosti len po výšku 31891 Kč. Dôvody:
I. a II. žalovaní vo svojich dovolacích žiadostiach podrobné sa zaoberajú právnou povahou a právnymi účinkami smluvy zo dna 12. septembra 1933. Vyvodzujú, že tak žalobkyňa ako aj odvolací súd mylné chápali právny význam tejto smluvy, ktorú nemožno pokladať ani za smluvu depozitnú, ani za smluvu zvláštneho druhu o »složení čiastky s určeními zaokrytia«, ďalej že nejde ani o »podmienečné platenie«, poneváč o podmienke v pravom slova smysle nemôže byť reči, napokon že na základe gramatického výkladu použitého slova »erlegen« a na základe celého obsahu smluvy treba vyvodiť záver, že ide o plnenie zmenkovej zaviazanosti spoluakceptantmi, ktorí sumu 40000 Kč platili na spornú zmenku a v dôsledku) toho toto plnenie je aj v prospech dovolatelov. V tejto súvislosti napádali i skutkový stav, zistený odvolacím súdom, vytýkajúc, že tento súd obmedzil sa pri zistení skutkového stavu na to, že sa dovolává obsahu písomnej smluvy bez toho, že by zistil ostatné skutkové okolnosti, ktoré sú rozhodné pre posúdenie právneho významu smluvy.
Najvyšší súd neuznal tieto sťažnosti za opodstatnené. Dovolatelia neprávom napádajú skutkové zistenie odvolacieho súdu z tejto príčiny. Skutkový stav je po tejto stránke úplný, poneváč pravosť listiny o smluve zo dňa 12. septembra 1933 nebola sporná a už z obsahu listiny dajú sa vyvodiť skutkové a právne závery, rozhodné pre posúdenie otázok, sporných medzi stranami.
Pri riešení tohoto sporu treba vychádzať z toho, že žalobkyňa mala v dobe uzavrenia rečenej dohody tak proti dovolateľom, ako aj proti Drovi Juliovi G. a Hugovi S. viac zmenkových pohľadávok, okrem sporných zmeniek ďalšie zmenkové pohľadávky. I tieto ďalšie zmenkove pohľadávky vznikly sice na základe smluvy, uzavrenej 12., resp. 20. októbra 1932, malý však preca čiastočne odchylný právny základ, lebo boly dané na zakrytie osobného obliga spoludlžníkov. Dohodou zo dňa 12. septembra 1933 bolo žalobkyni priznané právo, aby sama rozhodla o tom, na ktorú pohľadávku, resp. v akom pomere chce uloženú sumu 40000 Kč počítať, resp. rozdeliť na rôzne zaviazanosti Dra Julia G. a Hugo S. a aby toto rozhodnutie odsunula na pozdejšiu dobu. Súčasne prevzali teraz pomenovaní dlžníci novú zaviazanosť, t. j. povinnosť hradiť útraty tohoto sporu, a bolo určené, že tá suma bude slúžiť i na krytie tejto zaviazanosti. Žalobkyňa a spoludlžníci dovolatelov malí právo takúto dohodu uzavreť, táto nie je v rozpore s právným pravidlom všeobecného práva alebo zmienkového práva, neporušuje právne pravidla o právnom pomere medzi veriteľom a solidárnými spoludlužníkmi ani s hľadiska všeobecného práva, ani s hadiska zmenkového práva a je preto v plnej miere právne účinná. Z právnej účinnosti dohody zo dna 12. septembra 1933 však plynie, že složená suma 40000 Kč dňom uzavrenia dohody ani čiastočne nemôže byť počítaná na vyrovnanie sporného zmienkového dlhu a tým i na splnenie zaviazanosti dovolateľov, pokiaľ v smysle dohody nebolo rozhodnuté o použiti (účtovaní) složenej sumy. Podla smerodatného skutkového stavu stalo sa toto rozhodnutie až 2. júla 1934 prejavom žalobkyne, učineným voči Drovi Juliovi G. a Hugovi S. Teprv týmto prejavom nastaly právne účinky platenia na pohľadávky v pomere určenom v tomto projave, pravdaže so zpätnou účinnosťou odo dňa 12. septembra 1933.
Žalovaní v dovolacej žiadosti dovolávajú sa i pravidiel o započítaní platby v prípade viac pohľadávok a vyvodzujú, že čiastka 40000 Kč mala byť počítaná na spornú pohľadávku preto, že táto sa. má pokladať za takú, ktorá dlžníkov najviac zaťažuje, a že platením takto počítaným sprostil by sa väčší počet spoludlžníkov. Tieto právne vývody však zôstaly bezúspešnými, lebo právne pravidla, ktorých sa žalovaní po tejto stránke dovolávajú, majú právny ráz domnienky a môžu byť aplikované len vtedy, keď platiaci dlžníci sami neurčili, na ktorú pohľadávku má sa počítať učinená platba. Tento prípad tu nie je daný, lebo platiaci dlžníci Dr. Julius G. a Hu-o S. učinili po tejto stránke prejav vole smluvou zo dňa 12. septembra 1933, keď žalobkyňu oprávnili, aby sama určila, na ktorú pohľadávku má byť čiastka 40000 Kč účtovaná a aby vzťažny prejav odložila na pozdejšiu dobu.