Čís. 14920.
Nemožno sa domáhať platenia zvýšeného arendovného na základe doložky arendálnej smluvy, uzavrenej pred účinnosťou zák. č. 25/1934 Sb. z. a n., že arendovné, ujednané na základe hodnoty československej koruny v zlaté, ktorú táto mala v dobe uzavrenia smluvy, v prípade zmeny tejto hodnoty za trvania arendálnej smluvy plátené má byť v sume, ktorá zodpovedá nastavšej zmene hodnoty československej koruny v zlaté.
(Rozh. z 22. januára 1936, Rv IV 171/35.)
Žalobník uzavrel so žalovanou stranou 30. marca 1931 arendálnu smluvu, ktorou dal svoje nehnuteľnosti do arendy na 21 rokov za 159128 Kč 50 h ročné arendovné. Suma arendovného bola určená na základe hodnoty československej koruny v zlaté v dobe uzavrenia arendálnej smluvy. Žalobou domáhá sa žalobník na žalovanej strane doplatenia sumy, rovnajúcej sa 20% arendovného splatného v čase podania žaloby, z toho dôvodu, že zákonom č. 25/1934 Sb. z. a n. bola snížená hodnota československej koruny v zlaté o 20% a preto má byť arendovné v tomto pomere zvýšené od platnosti zákona č. 25/1934 Sb. z. a n. Súd prvej stolice žalobu zamietol. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice zmenil a žalobe vyhovel. Najvyšší súd obnovil rozsudok súdu prvej stolice. Dôvody:
Jádro sporu váží y tom, čí treba použiť ustanovenia 3. odst. čl. I. zákona zo 17. februára 1934 čís. 25 Sb. z. a n. na súdený právny pomer podľa ktorého žalobník smluvu zo dna 30. marca 1931 dal do arendy žalovanej nehnuteľnosti na 21 rokov počnúc od 1. októbra 1930 za ročne arendovné 159128 Kč 50 h a strany určily sumu arendovného na základe zlatej hodnoty československej meny, ktorá bola tu v čase uzavrenia arendálnej smluvy, v dôsledku čoho má sa arendovné tomu (primerané vypočítat v prípade, ak táto valuta zmení svoju zlatú hodnotu za trvania arendálnej doby.
Predpokládaný prípad skutočne nastal, keď zákonom čís. 25/1934 Sb. z. a n. bolo zmenené opatrenie stálého výboru čís. 166/1929 Sb. z. a n. a určené, že československá koruna sa svojou hodnotou rovná 37,15 mg rýdzeho zlata (na miesto do tej doby platnej hodnoty 44,58 mg rýdzeho zlata).
Otázka je však, či uvedená smluvená zlatá doložka nebola derogovaná ustanovením 3. odst. čl. I, zák. čís. 25/1934 Sb. z. a n., podľa ktorého československá koruna týmto zákonom) stanovená nahradzuje vo všetkých právnych pomeroch, ktoré počítajú s korunou československou, dosavadnú menovú jednotku v pomere 1:1.
Podla jasného znenia smluvenej zlatej doložky a so zreteľom na zmenenú reláciu zlata podľa zákona čís. 25/1934 Sb. z. a n. bolo by podľa úmyslu stráň k splneniu smluvy skutočne potrebné, aby žalovaná platila od účinnosti zákona nové arendovné o 20% vyššie, a to bez ohradu na to, či kúpna sila novej menovej jednotky sa v tuzemsku zmenila v pomere k predošlej jednotke.
Preca treba zistiť, že smluva. »počítá« s československou korunou, v ktorej treba platiť arendovné po celu dobu arendálného pomeru. Keď je tomu tak, stratila zlatá doložka — toho obsahu ako bola vyjednaná — právnu účinnost, lebo odporuje kogentnému predpisu citovaného 3. odst. čl. I. zákona (arg. slová »vo všetkých právných pomeroch«).
Úmysel stráň: definovať Kč ako predmet príslušného plnenia pomerom zlata podľa opatrenia čís. 166/1929 Sb. z. a n., dostává sa takto do zrejmého konfliktu s úmyslom: zákonodárcu, vyjadreným v zákone čís. 25/1934 Sb. z. a n., čo právne neznamená nič iného, než suspendovanie konkrétnej súkromnoprávnej autonomie predpisom verejného menového práva; preto je žaloba, ktorá sa domáhá zvýšenia arendovného na základe rečenej doložky bezpodstatná a bolo treba rozhodnúť ako sa stalo.