Čís. 14916.
Ustanovenia §§ 12 a 13 zák. č. 204/1932 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach personálnych nevzfahujú sa na odpočivné a zaopatrovacie požitky, ktorých platenie převzal stát (Štátny pozemkový úřad) kúpnou smluvou pri převzatí velkého majetku pozemkového.
(Rozh. z 10. januára 1936, Rv III 233/35.) Manžel žalobkyně zomr. Dr. František C. bol okresným lekárom a kromě toho aj lekárom na coburgovskom majetku, kde mal tiež zabezčený nárok na penzím. Dr. František C. odišiel v roku 1923 ako súkromný lekár coburgovského majetku do výslužby. S dědičmi majiterá coburgovského majetku uzavřel Štátny pozemkový úřad 24. marca 1928 dohodnutie, podla ktorého Štátny pozemkový úřad za určitú kúpnu cenu převzal celý coburgovský miajetok a medzi iným Štátny pozemkový úřad s převzatými nehnuternostiami převzal aj všetkých penzistov a poživatelov darov z milosti na převzatých nehnuternoistiach prv zaměstnaných a z příjmu velkostatku plátěných, podla stavu ku dňu 1. apríla 1928, od ktorej doby malý byť tieto penzie a dary z milosti vyplácané na účet Štátneho pozemkového úřadu. Zároveň malý byť odovzdané Štátnemu pozemkovému úřadu všetky penzijné vdovské a vyživovacie fondy, pokiar také fondy boly na tomto velkostatku v Česikoslovensku. Štát zaviazanosť platenia penzie prislúchajúcu manželovi žalobkyně uznal a túto penziu riadne platil. Po jeho smrti vrchná lesná správa v J. tiež platila žalobkyni prislúchajúce zaopatrovacie požitky a uznala, že žalobkyni patří tituloni) penzie s príslušnosťami 6340 Kč ročně. Generálne finančné riaditerstvo pre Slovensko dna 13. februára 1933 sdělilo žalobkyni, že má po jej zomrelom manželovi tiež zaopatrovacie požitky ako vdova po penzionovanom okresnom lekárovi, že má podla § 13 zák. č. 204/1932 Sb. z. a n. nárok len na jeden zaopatřovací plat a súčasne ju uvědomilo, že činí opatrenie, aby výplata druhých vdovských požitkov bola správou štátnýnch lesov a statkov v J. zastavená. Táto správa potom výplatu penzijnýchi požitkov žalobkyně zastavila dňom 31. marca 1933. Žalobkyňa domáhala sa žalobou, aby čsl. erár bol zaviazaný platil’ jej aj druhů penziu vo výške ako jej bola přiznaná správou štátnych lesov a statkov v J. Súd prvej stolice žalobě vybovek. Dóvody: Zomr. manžel žalobkyně poberal dva odpočivné platy a to , ako štátny okresný lekár a ako lekár býv. cobur4ovského vebkostatku. Tento velkostatok bol převzatý štátom a podťa smluvy ujednanej dna 1. aprila 1928 s bývalými majiteťmi převzal po nich štát tiež výplatu penzií zamestnancov velkostatku, penzionovaných býv. správou rodiny Coburgovskej podťa vlastného penzijného štatútu veťkostatku. Štát preto převzal aj výplatu penzie dra C. a po jeho smrti dňa 6. júla 1932 boly vdově vymerané a poukázané dvoje zaopatrovacie požitky a to krajinským úradom v Bratislavě a vrchnou správou štátnych lesov a statkov v J. Táto druhá penzia činila ročně 6340 Kč a bola žalobkyni vyplácaná do 31. marca 1933. Zastavenie penzie stalo sa preto, lebo podťa §§ 12 a 13 zák. č. 204/1932 Sb. z. a n. prislúcha vdově po štátnom zaměstnancovi, ktorá má viac než jeden zaopatřovací plat, počínajúc dňom účinnosti zákona, t. j. dňom' 1. januára 1933, nárok len na jeden zaopatřovací plat podla vlastnej voťby. Ostatně nároky zanikajú. Dokiať nebude volba vykonaná, keba vyplácať najvyšší zaopatřovací plat. Zánikom zaopatřovacích platov nesmia celkové příjmy klesnúť pod čiastku 9000 Kč ročně. Bolo preto žalobkyni usnesením zo dňa 13. februára 1933 sdelené, že podla cit. ustanovenia zanikol jej nárok na zaopatřovací plat per 6340 Kč, ktorý dostává ako vdova po penzionovanom lekárovi velkostatku, dňom 1. januára 1933 a zároveň bola upožomená na práva volby podla odst. 1 § 12 zák. č. 204/1932 Šb. ž. a n. Dotyčňe žalobkyňou za¬ ujatého stanoviska namieta žalovaná strana, že cit. zákon vzťahuje sa tiež na žalobkyňu, nakoirko cit. žák. v § 21 stanoví, že štátnými žamestnancami v činnéj šlužbe i vo výslužbě podla toho zákona sa rozumejú všetci zaměstnanci státu, ústavov, podnikov a fondov štátnych alebo štátom spravovaných, či ide. o šíužobný poměr veřejnóprávny, či smluvňý. Podla § 22 lit. f) cit. zák. platí ustaňovenie § 21 pre pozostalých po štátnych zamestnancoch. Prevzatím verkostátku stát sa tento súčiastkou štátneho, podniku a zaměstnanci tohoto velkosatkui v činnej službě ako a vo výslužbě Stah sa zamestnancami štátneho podniku, Třeba tedy aj žalobkyňu pokladať za vdovu po štátnom zamestnáncovi a jej zaopatřovací plat za štátny plat. Že tento plat má povahu štátnej penzie, plynie aj z toho, že bol vymeraný a vdově povolený vrchnou Správou štátných lesov a statkov v J. a menovaná sptáva vyplácala penziu z prostríedkov štátneho, podniku lesov a statkov, tedý zo štátnych prostriedkov a pre to §§n12 a 13 zákona čís. 204/1932 Sb. z. a n. o úsporných opatreniach perspnálnych vzťahujú sa nielén na štátnych zamestnancov vo výslužbě a pozostalýčh po nich, ktorí poberajú viac než jeden štátny plat, ale tiež na požiVaterov odpočivných a zaopatřovacích požitkov, vyplácaných zo štátnych prostriedkov. Žalovaná strana uznává číšelnosť uplatňovánej pohradávky pre případ, keby bol žalobný nárok po právě. Podla uvedeného přednesu stráň javí sa skutkový stav nesporný a třeba len riešif otázku, či ustánovenie §§ 12 a 13 žák. č. 204/ 1932 Sb. z. a n. so zretélom na §§ 21 a 22 cit. zák. vzťahujú sa na případ žalobkyne.' Penzijný nárok, ktorého sa žalobkyňa domáhá, Vznikol zo služebného poměru manžela u coburgovského velkostatku. Tento služebný poměr bol upravený zvláštným štatútom pre žamestnaiícov velkostatku a súčasne’ týmto štatútom boly aj upravené zaopatrovacie požitky pozostalých po zamestnancoch verkostatku. Manžel žalobkyne bol majitelom verkostatku podra toho štátutu penzionovaný v roku 1923. Dňa 24. marca 1928 v dosledku prevžatia velkostatku Štátnym pozemkovým úradom bola uzavřená dohoda, a zaviazal sa Š. P. Ú. všetkých penzistov a poživateroy daru z milosti prevziať podra stavu ku dňu 1. apríla 1928. Převzal tedy Š. P. O. súkromnoprávnou smluvou práva a povinnosti, ktoré majitel’ verkostatku zabezpečil zriadeným štatútom a svojim penzistom a ich pozostalým. Tento smluvný závázok nemohoí byť dotknutý zákonom č. 204/1932 Sb. z. a n., nakorko manžel žalobkyne nadobudol nárok na penzi,u nie v služebnom pomere so štátom alebo v služebnom pomere v podnikoch a fondoch štátom spravovaných, ale na základe služebného poměru s verkostatkomi coburgovským. Manžel žalobkyne nebol tedy nikdy ku štátu vo verejnoprávnom pomere ani v súkromnoprávnom, á nemožno,ho preto považovať za štátneho zamestnanca, a jeho penzia, kťorú na základe , toho poměru poberal, za štátny odpočivný plat. zák. č. 204/1932 Sb. z. a n. má na mysli svojimi úspornými opatreniamii len tých štátnych zamestnancov, ktorí na základe bývalého služebného poměru ku štátu alebo jeho podnikom dostávajú viac než jeden odpočivný plat, nie však na osoby, ktorým vyplácá odpočivné pozítky z iného titulu, ako v súdeuom případe na základe zvláštnej smluvy, którou převzal mimo zaplaténia kúpnej ceny za převzatý verkostatek aj plnenie iných povinností za odkupitela voči třetím osobám. Sud je pretó toho názoru, že nemožno použit’ ustanovení §§ 12 a 13 cit. zák. na súdený případ a neprávom zastavila "žalovaná strana vypláceníe zaopatřovacích požitkov žalobkyni. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice potvrdil a prisúdil žalobkyni aj penziu splatnú v čase výhesenia rozsudku odvoliacieho súdu. Najyyšší súd obvólaciu žiadósť žamíctol, lebo nespoznal žákonného ddvodu, aby rožsúdok odvolaciého súdu zmenil, účinnosti pozbavil alebo rozviazal.