Čís. 15191.I. Keď rozhodčí sudca — použivší oprávnenia, daného mu smluvou o rozhodčom súde — preniesol svoju funkciu na inú osobu, potrebný je písomný prejav tejto osoby, že funkciu prijíma.II. Zákonom o pracovných súdoch čís. 131/1931 Sb. z. a n. nestratily platnosť súkroranoprávne úmluvy o příslušnosti rozhodčích súdov v sporoch, o ktorých by inak povolaný bol rozhodnúť riadny súd podľa § 42 cit. zák. III. Keď procesný súd tým istým rozsudkem rozhodol o niektorých sporoch alebo žalobných nárokoch, z kterých niektoré boly feriálnými, iné však neferiálnymi, třeba lehotu k podaniu opravného prestriedku posudzovať podľa sporov neferiálnych.(Rozh. z 12. mája 1936, Rv III 901/35.)I. žalobník bol zamiestnancom žalovaného družstva a II. žalobkyňa, jeho manželka, zaručila sa za všetky jeho závazky zo služebnej smluvy voči žalovanému družstvu. V služebnej smluve, písomne uzavrenej, bolo vymienené, že všetky spory, ktoré by zo služebného pomeru I. žalobníka vznikly, riešené budú před rozhodčím súdom. Rozhodčí súd mal podľa smluvy pozostávať z jedného člena a týmto bol ustanovený předseda správy Ústredného družstva v Bratislave a bolo mu přiznané oprávnenie, aby svoju funkciu v konkrétnom případe preniesol na inú osobu. Po zániků služebného poměru započalo žalované družstvo proti žalobníkom terajšieho, sporu podĺa spomienutej smluvy o rozhodčom súde spor a předseda správy Ústredného družstva v Bratislavě určil v ňom za seba rozhodčím sudcom Františka N., ktorý po projednaní věci odsúdil terajších žalobníkov na zaplatenie 39830 Kč 20 h istiny s prísl. Žalobou domáhali sa žalobníci, aby teuto rozsudok rozhodčieho súdu zbavený bol účinnosti, medzi iným z toho dóvodu, že chýba tak od předsedu správy Ústredného družstva v Bratislavě, ako aj od rozhodčieho sudcu Františka N. písomný prejav, že funkciu rozhodčieho sudcu prijímajú.Súd I. stolice žalobu zamietol, odvolací súd jeho rozsudok změnil a žalobě vyhověl.Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovaného družstva zamietol.Dóvody:Bez porušenia formálneho práva uznal odvolací súd za opodstatněný dóvod k zrušeniu rozsudku rozhodčieho sudcu skutočnosť, že rozhodčím sudcom nebol písomne učiněný prejav o prijatí tejto funkcie. V tomto smere vznesená dovolacia sťažnosť poukazuje sa na dovody rozhodnutia Najvyššieho súdu, Úr. sb. č. 69. Ani skutočnosťou, tvrdenou v dovolacej žiadosti, že totiž služebná smluva, do ktorej je pojatá aj smluva o rozhodčomi súde, bola Ústredným družstvom schválená a že tým už přijal aj jeho předseda — v smluve tej za rozhodčieho sudcu ustanovený — túto funkciu, i keby bola pravdivá, nebol by napravený spomenutý nedostatok prejavu rozhodčieho sudcu, keďže — ako je to nesporné — svoji rozhodčiu funkciu preniesol v smluve ustanovený rozhodčí na inú osobu a so strany tejto ohýba písomný přejav o prijatí rozhodčej funkcie. Mylné má žalovaná strana za to, že táto vada pokra- čovania odstránená bola tým, že sa žalobníci do prejednania věci před týmto rozhodčím sudcom pustili, lebo nejde tu o nepravidelnosť priebehom pokračovania, proti ktorej by sa strany musely ozvať hneď, ako sa im stala známou, a u ktorej pominutie tohoto protestu málo by za následok stratu práva k napadnutiu rozsudku rozhodčieho súdu na tomto základe. Okolnosť, že I. žalobník po vynesení napadnutého rozsudku rozhodčieho sudou stiáď uznal svoj záväzok, k plneniu ktorého bol oným rozsudkom zaviazaný, vymyká sa z prípustného rámca pokračovania prí rozhodovaní o žalobě v tomto spore.Týmto rozhodnutím zbývajúce, na II. žalobkyňu vztahujúce sa vývody dovolacej sťažnosti staly sa bezpředmětnými.K odpovědi žalobníkov na dovolaciu žiadosť strany žalovanej treba uviesť:Podľa stálej praxi Najvyššíeho súdu (viď rozh. Sb. n. s. č. 10066) v případe, že procesný sud tým istým roizsudkom rozhodol o viac sporoch alebo žalobných nárokoch, z ktorých niektoré boly feriálnymi, iné však neferiálnymi, třeba lehotu k podaniu opravného prostriedku posudzovať podta sporov neferiálnych.Zákonom o pracovnýchi súdoch nestratily platnost súkromnoprávne úmluvy o príslušnoisti rozhodčích súdov v sporoch, o ktorých by inak povolaný bol rozhodnúť riadny súd podľa § 42 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n., a o tento případ ide v tomto spore, ktorý započatý bol před okresným súdom v S., u ktorého v čase podania žaloby nebol zriadený ani pracovný súd, ani oddelenie pre spory pracovně (viď rozhodnutíe Sb. n. s. č. 12230).