Čís. 4422.

Zákon o ochrane cti (§ 1 zák. čl. XLI:1914) háji len občiansku česť, nie zásady politických strán.
(Rozh. z 27. mája 1932, Zm III 89/32.)
Obžalovaný redaktor S. vytýkal v novinárskom článku hlavnému súkromnému žalobcovi N., že, ačkoľvek je príslušníkom českosl. strany lidovej, v zasadnutí mestskej rady hlasoval za prepožičanie radničnej miestnosti pre protináboženskú prednášku. Hlavný súkromný žalobca spatřoval v závadnom článku skutkovú podstatu prečinu pomluvy tlačou podľa §§ 1, 3 odst. 2. č. 1 zák. čl. XLI:1914. Súd prvej stolice však obžalovaného podľa § 326 č. 1 tr. p. sprostil obžaloby z dôvodu, že hlasovanie hlavného súkromného žalobcu nemohlo ho vydať verejnému pohrdaniu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej stolice potvrdil.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť hlavného súkromného žalobcu, založenú na dôvode zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p.
Z dôvodov:
Sťažovateľ dovodzuje, že inkriminované tvrdenie by ho vydalo verejnému pohrdaniu aspoň v tej spoločnosti, v ktorej sa pohybuje, totiž v kruhoch klerikálne smýšľajúcich osôb, a že neobstojí stanovisko druhého súdu, že by mu inkriminovaná zpráva nemohla byť na ujmu, lebo ak by bola pravdivá, čsl. lidová strana by ho zbavila členstva vo strane a tiež v obecnom zastupiteľstve. Zmätočná sťažnosť není oprávnená. Inkriminované tvrdenie vzťahuje sa na politickú činnosť hlavného súkromného žalobcu, lebo obžalovaný, ktorý je príslušníkom ľudovej strany Hlinkovej, napáda inkriminovaným článkom hlavného súkromného žalobcu, ako príslušníka čsl. lidovej strany, pre jeho domnělé hlasovanie v zasadnutí mestskej rady v B. V inkriminovanom článku sa uvádza, že hlavný súkromný žalobca hlasoval ako člen mestskej rady v B., hoci je členom čsl. lidovej strany, za to, aby bolo povolené usporiadať v zrkadlovej sieni primaciálneho paláca prednášku dra K. na téma; »Pre odluku církvi od štátu a školy a proti zneužívaniu náboženstva k účelom politickým.« V článku sa ďalej vraví, že ide o vyložené protináboženská, resp. proticirkevnú prednášku, a že je veľmi smutné, že i hlavný súkromný žalobca hlasoval za to, aby sa táto prednáška konala v zrkadlovej sieni. Neľze súhlasiť s názorom sťažovateľovým, že by ho zpráva, ak by bola pravdivá, vydala verejnému pohrdaniu. Sťažovateľ zrejme omylne vykladá pojem verejného pohrdania, považujúc za predmet ochrany zákona o utrhaní na cti niečo, čo nie je zákonom chráněné. Zákon o ochrane cti háji len občiansku česť a nie zásady politických strán. Závadný článok vytýkal hlavnému súkromnému žalobcovi hlasovanie za to, aby sa spomenuté prednášky konaly v zrkadlovej sieni. Neľze vytýkať politikovi nečestnosť, keď dospel k presvedčeniu, že prejednanie týchto témat na verejnej schôdzi neni proti záujmom ľudu. Otázka, či by hlavný súkromný žalobca z takého hlasovania mohol mať v politickej strane, ktorá ho do mestskej rady ako svojho delegáta vyslala, za následok volanie k zodpovednosti a prípadne iné nepríjemnosti, ako vylúčenie zo strany, odvolanie z mestskej rady, nedotýká sa osobnej čestnosti hlavného súkromného žalobcu, ktorú zákon o ochrane cti jedine chráni. Poneváč závadné výroky nevyčerpávajú skutková povahu prečinu utrhania alebo urážky na cti, bola zmätočná sťažnosť ako bezdôvodná podľa odst. 1 § 36 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 4422. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 135-136.