Čís. 4387.

Bolo-li nariadenie ministra s plnou mocou pre správu Slovenska, obsahujúce zákaz podľa § 10 č. 3 zák. čl. 14:1914, uverejnené v prílohe Úradných novin, neodporuje to predpisu § 1 zákona čís. 139/19 Sb. z. a n.
Platnosti nariadenia neni na ujmu, že bolo podpísané plnomocníkom ministrovým.
(Rozh. z 9. marca 1932, Zm IV 609/31.) Súd prvej stolice uznal obžalovanú I. M. vinnou dvojnásobným prečinom podľa § 24 č. 3 zák. čl. 14:1914 ktorý spáchala tým, že v r. 1928 a 1930 mala na sklade k predaju v Maďarsku po 28, októbri 1918 tlačené a vydané knihy, rozširovanie ktorých na Slovensku bolo nariadením ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska č. 31394/D/ 22 prez. adm. podľa § 10 odst. 3 zák. čl. 14:1914 zakázané.
Odvolací súd zrušil z dôvodu zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 b) tr. p. rozsudok súdu prvej stolice čo do kvalifikácie trestného činu obžalovanej a uznal ju vinnou len jednonásobným hore citovaným prečinom, lebo obžalovaná mala závadné knihy na sklade a postupne ich predávala in continuo od roku 1925 a nerozhoduje, že knihy boly u nej policiou na dvakrát zhabané.
Najvyšší súd zamietol zmätočnú sťažnosť obžalovanej, založenú na dôvode zmätočnosti podľa § 385 č. 1 a) tr. p.
Z dôvodov:
Sťažovateľka namieta, že nariadenie číslo 31394-D-22 prez. adm., na základe ktorého bola posúdená, neni platné, poneváč: 1.) nebolo riadne uverejnené vo Sbierke zákonov a nariadení, 2.) nebolo riadne podpísané ministrom plnomocníkom alebo za neho predsedom alebo iným členom vlády.
Ad 1.) Nariadenie, ktorého platnosť sťažovateľka popiera, bolo uverejnené v prílohe Úradných novín č. 43 z 21. októbra 1922. Stalo sa tak zrejme následkom nariadenia ministra plnomocníka vlády Československej republiky pre správu Slovenska zo dňa 23. decembra 1918 čís. 3 o zriadení Úradných novín pre Slovensko, uverejneného v čís. 1 Úradných novín z roku 1919. Podľa § 1 tohoto nariadenia zriadil minister na základe plnej moci, obsaženej v § 14 zák. čís. 64/1918 Sb. z. a n., na vyhlásenie všetkých svojich nariadení Úradné noviny, ktoré budú týždenne vychádzať. Podľa § 2 nadobudnú nariadenia jeho platnosti dňom vyhlásenia v Úradných novinách, pokiaľ nebude výslovne stanovené inak. Námietka sťažovateľky, že napadnuté nariadenie neni platné, poneváč podľa § 1 zák. čís. 139/1919 Sb. z. a n. musia byť všetky zákony a nariadenia uverejnené vo Sb. z. a n., nepodvracia platnosť napadnutého nariadenia uverejnrného v prílohe Úradných novín, lebo niet pochybnosti o tom, že minister plnomocník učinil nariadením o zriadení úradných novín opatrenie v medziach svojej plnej moci, udelenej mu na základe § 14 zák. čís. 64/1918 Sb. z. a n., aby vydával nariadenia a konal všetko na udržanie poriadku, na konsolidovanie pomerov a na zabezpečenie riadneho štátneho života, a v Úradných novinách napadnuté nariadenie skutočne bolo uverejnené. Okolnosť, že toto uverejnenie sa stalo v prílohe Úradných novín, je bezvýznamná, lebo príloha tá tvorila súčiastku Úradných novin.
Ad 2.) Podľa § 14. zák. čís. 64/1918 Sb. z. a n. stačí k platnosti nariadení, vydaných ministrom plnomocníkom, jeho podpis. Sťažovateľka namieta, že zmienené nariadenie nepodpísal ani minister plnomocník, ani iný člen alebo predseda vlády, jako to predpisuje § 1 úst. zák. čís. 294/ 1920, lež Dr. D.
Z obsahu napadnutého nariadenia však vychádza na javo, že je vydané ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska a že Dr. D., ktorý, jako je známe, bol šéfom policajného oddelenia ministra plnomocníka, podpísal napadnuté nariadenie s výslovným dodatkom, že tak činí za ministra, tedy zrejme jako plnomocník príslušného ministra pre správu Slovenska. Niet tedy pochybnosti o tom, že napadnuté nariadenie je skutočne neriadením ministra s plnou mocou pre správu Slovenska. Niet v § 14 zák. čís. 64/1918 Sb. z. a n. predpisu, ktorý by tento spôsob podpisovania nariadení ministra plnomocníka vylučoval a treba ho preto jako opatrenie zapadajúce do plnej moci podľa § 14 zák. čís. 64/1918 považovať za dostatočný.
Zmätočná sťažnosť bola v celom obsahu bezdôvodná a preto bola podľa odst. 1 § 36 por. nov. zamietnutá.

Citace:

Čís. 4387. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 77-79.