Čís. 4440.

Za »nebezpečnú hrozbu« v smysle § 4 zák. čl. XL:1914 je považovať možnosť porušenia telesnej integrity, obmedzenia osobnej slobody alebo inú podobnú ujmu, ktorú by páchateľ mohol uskutočniť proti fyzickej osobe napadnutého.
Vyhrážka oznámením u nadriadeného úradu sem nespadá.
(Rozh. z 12. júla 1932, Zm IV 165/32.)
Obžalovaný A. M. žiadal kancelárského pomocníka A. V., zamestnaného u expozitúry finančného riaditeľstva v H., aby mu dal nahliadnuť do úradných spisov. Kancelársky pomocník tejto žiadosti obžalovaného nevyhovel. Obžalovaný mu preto vyhrážal, že ho pomluví vo verejnosti a pred jeho úradnou vrchnosťou, že má dlhy, a že sa postará, aby bol zbavený služby. Oba súdy nižších stolíc uznaly obžalovaného vinným prečinom násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4 odst. 2. zák. čl. XL:1914.
Najvyšší súd zrušil na zmätočnú sťažnosť obhájcu obžalovaného z úradnej moci pre dôvod zmätočnosti podľa § 385 čís. 1 b) tr. p. rozsudky obidvoch nižších súdov čo do kvalifikácie trestného činu a kvalifikoval hore spomenutý trestný čin ako priestupok útisku podľa § 1 odst. 1 a § 2 odst. 1 zák. z 12.8.1921 čís. 309 Sb. z. a n.
Z dôvodov:
S hľadiska § 385 čís. 1 a) tr. p. namieta zmätočná sťažnosť, že zistený čin obžalovaného nevyčerpáva skutkovej povahy žiadneho trestného činu. S týmto názorom však neľze súhlasiť. Pokiaľ ale zmätočná sťažnosť ďalej namieta, že sa tu nemôže hovoriť o prečine násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914, neľze jej odopreť oprávnenie. Podľa zistenia nižších súdov, keď kanc. pomocník A. V. nechcel obžalovanému dovoliť, aby nahliadnul do úradných spisov, obžalovaný mu vyhrážal, že ho pomluví vo verejnosti a pred jeho vrchnosťou, totiž pred gen. finančným riaditeľstvom prezradí, že mal dlžoby, že ho zničí a spôsobí, aby bol zbavený služby. Nižšie súdy neprávom shľadaly v týchto výrokoch nebezpečné vyhrážanie v smysle § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914. Ku skutkovej podstate prečinu násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4 odst. 2. zák. čl. XL:1914 sa vyžaduje po objektívnej stránke, aby nebezpečnou hrozbou páchateľovou napadnutý orgán vrchnosti bol postavený pred možnosť porušenia telesnej integrity, prípadne obmedzenie osobnej slobody alebo pred inú podobnú ujmu, ktorú by proti fyzickej osobe napadnutého páchateľ mohol uskutočniť. V danom prípade však nešlo o takúto hrozbu, ale iba o vyhrážku oznámením u nadriadeného úradu, tedy o vyhrážku, prípadnou ujmou na cti v smysle § 1 zák. proti útisku, použitú tým cieľom, aby napadnutý dal obžalovanému nahliadnuť do úradných spisov expozitúry finančného riaditeľstva v H. Mylný je však názor zmätočnej sťažnosti, že tento čin je vôbec beztrestný, lebo sú tu dané všetky náležitosti priestupku útisku podľa § 1 odst. 1 a § 2 odst. 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n. Podľa skutkových zistení nižších súdov obžalovaný vyhrážal kanc. pomocníkovi A. V., že ho pomluví pred vrchnosťou, takže tento kanc. pomocník bude zbavený služby, tedy vyhrážal mu ujmou na cti a učinil to preto, aby na ňom vynutil konanie, totiž povolenie k nahliadnutiu do úradných spisov, hoci k takému núteniu oprávnený nebol. Z toho, čo bolo hore uvedené, plynie, že trestný čin obžalovaného bol nesprávne podriadený pod ustanovenie § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914 a že správne má sa čin kvalifikovať jako priestupok útisku podľa § 1 odst. 1 a § 2 odst. 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n. Poneváč námietka v tomto smere nebola vo zmätočnej sťažnosti výslovne uplatnená, ide však o upotrebenie miernejšej kvalifikácie, bolo treba dôvodu zmätku podľa § 385 č. 1 b) tr. p., ktorý sa tu vyskytuje, dbať podľa posl. odst. cit. §-u z úradnej povinnosti. Preto boly rozsudky obidvoch nižších súdov zrušené podľa 1. odst. § 33 por. nov. čo do kvalifikácie trestného činu a bola vyslovená kvalifikácia hore označeného priestupku.

Citace:

Čís. 4440. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 162-163.