Čís. 4438.


Nebol-li v pokračovaní podľa § 518 tr. p. odsúdenému v prípadoch, označených v § 518 odst. 2. tr. p. ustanovený obhájca z úradnej povinnosti, pokračovanie trpí zmätkom podľa § 384 č. 6 tr. p.
(Rozh. z 8. júla 1932, Zm III 298/32.)
Najvyšší súd, preskúmavši rozsudok krajského súdu v Bratislave z 2. júna 1932, kterým bol J. G.-ovi vymeraný súhrnný trest v smysle §§ 517 a 518 tr. p., na zmätočnú sťažnosť odsúdeného vo verejnom zasadnutí senátu zrušil z dôvodu zmatku podľa § 384 čís. 6 tr. p. z úradnej povinnosti rozsudok súdu prvej stolice z 2. júna 1932 aj s pojednávaním, ktoré rozsudku predchádzalo, a nariadil v tejto veci nové pojednávanie u krajského súdu v Bratislave. Zmätočnú sťažnosť odsúdeného J. G. poukázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku súdu prvej stolice, ktorým bol odsúdenému J. G. vymeraný súhrnný trest, podal tento odporom, resp. odvoláním pomenovanú zmätočnú sťažnosť, v ktorej žiada o sníženie vymeraného súhrnného trestu. Najvyšší súd nemohol rozhodnúť o zmôtočnej sťažnosti, lebo sa presvědčil, že sa tu vyskytuje zmätok podľa § 384 čís. 6 tr. p., ktorý sice nebol uplatňovaný, ktorého však treba dbať z úradnej povinnosti v smysle posledného odstavca citovaného §-u.
Podľa 2. odst. § 518 tr. p. v prípade, keď doba trestov na slobode, uložených zvláštnymi rozsudkami, presahuje úhrnom dva roky alebo, keď odsúdený je vo vážení mimo sídla súdu, ktorý je povolaný k vyneseniu rozsudku, má byť odsúdenému v pokračovaní cieľom ustanoyenia súhrnného trestu ustanovený obhájca z úradnej povinnosti. Takýto prípad vyskytoval sa aj tu, lebo išlo tu o jeden trest v trvaní jedného roka a šesti mesiacov a druhý trest v trvaní 10 mesiacov a okrem toho odsúdený bol vo väzbe u krajského súdu v Komárne, o vymeraní súhrnného trestu však rozhodoval krajský súd v Bratislave. Avšak súd prvej stolice neustanovil pre odsúdeného obhájcu z úradnej povinnosti, ani obhájca nezúčastnil sa pojednávania pred oným súdom. Tým bol zavinený zmätok podľa § 384 čís. 6 tr. p.; lebo keď zákon nariaďuje, že v pokračovaní cieľom ustanovenia súhrnného trestu má byť odsúdenému ustanovený obhájca, tým nariaďuje, že účasť obhájcu v tomto pokračovaní u súdu prvej stolice je nevyhnuteľná, najmä, že podstatná čiastka tohoto pokračovania, t. j. pojednávanie v smysle 5. a 6. odst. § 518 tr. p. nemôže sa konať v neprítomnosti obhájcu. Tomuto smyslu zákona nasvedčuje aj citovanie § 384 čís. 6 tr. p. v predposlednom odstavci § 518 tr. p., hoci v § 518 tr. p. niet výslovného ustanovenia o tom, prítomnosť ktorých stran je pri pojednávaní nevyhnuteľne potrebná. Preto bolo podľa 1. odst. § 34 por. nov. a 1. odst. § 404 tr. p. zrušiť rozsudok krajského súdu a nariadiť nové pojednávanie o návrhu na vymeranie súhrnného trestu.
Citace:
Čís. 4438. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 159-160.