Čís. 17156.

Služebná smluva uzavrená s cudzozemcom nie je neplatná preto, že si zamestnavateľ neobstaral povolenie úradu zamestnávať cudzozemca [§ 3 (1) zák. č. 39/1928 Sb. z. a n.]. Odoprenie povolenia je príhodou v osobe zamestnavateľa; nezáleží na tom, že v služebnej smluve obstaranie povolenia uložené bolo zamestnancovi.1
(Rozh. z 12. októbra 1938, Rv III 529/38.)
Žalobu zamestnanca proti zamestnavateľke o zaplatenie služebných požitkov, oba nižšie súdy zamietly.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho sudu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Dôvody:
Proti žalobnému nároku bránila sa žalovaná strana jedine tými a tiež oba nižšie sudy zamietly žalobu z tohoto dôvodu, že žalobník, ktorý bol podľa smluvy povinný opatriť si ako cudzozemec pracovne povolenie, pre odoprenie tohoto so strany príslušného úradu nemohol konať služby, ku ktorým sa smluvou zaviazal, bol právne nespôsobilý konať túto činnosť, a tak nemôže ani požadovať od žalovanej strany svoju mzdu podľa smluvy, lebo okolnosť neposkytnutia pracovného povolenia činí služebnu smluvu pre žalovanú stranu nezáväznou.
Avšak ustanovenie § 3 (1) zák. č. 39/1928 Sb. z. a n. uložilo zamestnavateľovi za povinnosť, aby si opatril úradné povolenie ku zamestnávaniu cudzozemca a nedostatok svolenia ku zamestnaniu cudzozemca je príhodou v osobe zamestnavateľovej, ako to Najvyšší súd vyložil v rozhodnutí Sb. n. s. č. 14089, na ktoré sa cieľom stručnosti poukazuje.
Z toho, že sa žalovaná strana nezachovala podľa povinnosti uloženej jej zák. č. 39/1928 Sb. z. a n., ale naopak — podľa nenapadnutého zistenia nižších súdov — túto svoju povinnosť preniesla na žalobníka, nemôže žalobníkovi vzniknúť ujma na jeho právach zo služebnej smluvy, ktorá bola v pomere k nemu záväzne ujednaná. Žalobný nárok je tedy oprávnený.
Pretože sa však v dôsledku svojho mylného stanoviska odvolací súd nezaoberal výškou žalobného nároku a skutkový stav v tomto smere nezistil, bolo treba pokračovať v smysle § 543 Osp.

Porov.:Sb. n. s. č. 13467, 14089.

Citace:

č. 17156. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1232-1233.