Čís. 5888.

Pri vymeraní náhradného trestu na slobode podľa § 8, odst. 4 zákona čís. 31/1929 Sb. z. a n. třeba dbať tiež směrnice danej v odstavci prvom citovaného paragrafu; ohľad na ostatně uložené peňažité tresty nesmie túto smernicu prekročiť.
(Rozh. zo dňa 27. apríla 1937, Zm IV 218/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre desaťnásobný pokus prečinit podvodu, uznal opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti základným a vyslovil, že pravoplatným rozsudkom okresného súdu zo dna 7. mája 1934 bol porušený zákon v ustanoveniach § 8, odst. 1 a 4 zákona zo dňa 21. marca 1929, čís. 31 Sb. z. a n. Podľa § 442, odst. 7 tr. p. zrušil najvyšší súd rozsudok vo výroku o náhradnom třeste na slobode, uloženom obžalovanému za tresty peňažité, a vymeral mu tento náhradný trest podľa § 8, odst. 1 a 4 citovaného zákona vážením v trvaní troch dní.
Dôvody:
Rozsudkom okresného súdu zo dňa 7. mája 1934 bol A. uznaný vinným desaťnásobným pokusom prečinu podvodu podľa § 65 tr. z., § 50 tr. nov. a § 380 tr. z. Za tieto činy bol mu uložený trest 14 dní vázenia ako trest hlavný a desať pokút po 35 Kč ako tresty vedľajšie podmienečne na jeden rok. Pri tom vyslovil okresný súd, že peňažitý trest má sa v prípade nevymožiternosti premeniť podľa § 8 zákona čís. 31/1929 Sb. z. a n. na 7 dní vázenia. Strany nepoužily proti tomuto rozsudku opravných prostriedkov, takže rozsudok ten sa stal pravoplatným.
Náhradný trest na slobodě za peňažité tresty nebol obžalovanému vymeraný podľa zákona.
Doba náhradného trestu za nevymožiteľný peňažitý trest má sa v smysle § 8, odst. 1 zákona zo dňa 21. marca 1929, čís. 31 Sb. z. a n., vymerať podľa zavinenia, ale tak, aby za každých 10 Kč až 100 Kč uloženého peňažitého trestu bol uložený jeden deň trestu na slobodě. Pri sbiehajúcich sa trestných činoch má sa podľa § 8, odst. 4 tohože zákona za niekoľko peňažitých trestov uložit’ len jeden náhradný trest na slobodě, a to za najvyšší z nich, pri čom má súd vziať ohľad na ostatné peňažité tresty. V případe A. ide o sbiehajúce sa trestné činy, totiž o desať pokusov prečinu podvodu. Správné preto bolo za ne obžalovanému uložené 10 peňažitých trestov.
Podľa hore opásaných ustanovení mal mu však byť vymeraný náhradný trest na slobodě len za jeden z nich, a to — poneváč sú rovnaké — za ktorýkoľvek. S ohľadom na ich výšku (35' Kč) prichádza v úvahu v smysle § 8, odst. 1 cit. zákona výhradně doba od jedného do troch dní. Viac ako tri dni náhradného trestu na slobodě nebolo možné za žiaden z nich uložit’, ani keď sa v smysle § 8, odst. 4 tohože zákona vezme ohľad na ostatné obžalovanému uložené peňažité tresty.
Keď okresný súd prez to uložil obžalovanému náhradný trest na slobodě v trvaní viac ako tri dni, totiž sedem dní, porušil zákon v ustanoveniach § 8, odst. 1 a 4 zákona zo dňa 21. marca 1929, čís. 31 Sb. z. a n. Súčasne tým nezachoval trestnej sadzby, stanovenej v zákone, a zavinil zmätok podľa § 385, čís. 2 tr. p.
Bolo preto vyhovené opravnému prostriedku generálnej prokuratúry, podanému pre zachovanie právnej jednotnosti, a vyslovené porušenie hoře opísaného zákonného ustanovenia. Poneváč porušenie to stalo sa v neprospěch odsúdeného A., ktorý bol odsúdený k ťažšiemu než prípustnému trestu, bol v smysle § 442, odst. 7 tr. p., hľadiac na spomenutý dôvod zmätočnosti, zrušený cit. rozsudok okresného sudu vo výroku o náhradnom třeste za peňažité tresty a trest tento bol obžalovanému znovu vymeraný podľa uvedených predpisov len za jeden z uložených mu peňažitých trestov.

Citace:

č. 5888. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 203-204.